Základná škola s regionálnymi prvkami vo vyučovaní.    

      Základná škola s materskou školou Maňa.

Najstaršie správy, hovoriace o existencii školy v obci Maňa pochádzajú z polovice 18. storočia. Prvú budovu školy dal postaviť v roku 1748 gróf Ignác Koller.

Slávnostné  otvorenie terajšej budovy školy bolo  12. septembra 1961. S materskou školou je škola zlúčená od 1. septembra 2002.

     Snažením našej školy je vytvoriť typ  školy, v ktorej by výchova, ktorej sme práve v súčasnosti mnoho dlžní, stála  s vyučovaním v jednej rovine, a tým dosiahnuť, aby sa formovaný človek stal citlivejší a pozornejší k svojmu okoliu.  Tým si prehĺbi lokálne i národné povedomie.

Toto snaženie vyjadruje aj motto školy:

 

KDE NIET POZNANIA MINULOSTI, NEMÔŽE BYŤ VIDINY  BUDÚCNOSTI

     Duchom, ktorým škola žije, je aj logo školy. Je to dopoly sedliacky voz,   neodmysliteľný pomocník roľníka; a v druhej polovici obilné klasy a vinič - typické pre našu oblasť.  

     

História regionálnej výchovy v ZŠ Maňa sa začala roku 1994 pod vedením PaedDr. Eleonóry Frajkovej, riaditeľky školy. Naša škola pripravila metodický deň, ktorého sa zúčastnili pedagógovia z okresu NZ, zástupcovia školskej správy a riaditeľka ZŠ Liptovské Sliače.

     Od metodického dňa ubehol rok, v ktorom škola pracovala na zriadení národopisnej expozície, kde by sa zhromaždili skvosty obce. Boli nimi predmety dennej potreby roľníka, pracovné náradie, oblečenie, slovom všetko , čo sa ešte zachovalo v truhliciach, na povalách, čo si zasluhovalo našu pozornosť.

  

    V roku 1995 sa národopisná expozícia otvorila. Vznikla ako neoddeliteľná súčasť autorského projektu MŠ SR, ktorý škola overovala v rokoch 1996 – 1999, vypracovaného podľa Smernice MŠ SR z 22. 11. 1993 na pokusné overovanie organizácie, foriem i obsahu výchovy a vzdelávania a spôsobu riadenia škôl. Zakladatelia expozície ňou vyjadrili úctu k práci predchádzajúcich generácií, jeho umu, bystrosti a prirodzeného citu pre krásu.         

Expozícia má päť častí:

Máňanské kroje a textílie - to sú ukážky mužských a ženských odevov od najstaršie zdokumentovateľného obdobia až po súčasné formy krojového odievania.  

                 

 

Sedliacka izba - je ukážkou kultúry bývania na slovenskom vidieku v období cca pred 150 rokmi. Spolu s ručnými prácami - máňanskými výšivkami tvoria dokonalý obraz šikovnosti a prirodzeného zmyslu dedinského človeka pre krásu.

                                        

Hospodársky dvor - tvoria ukážky jednotlivého náradia, ktoré sa používalo pri práci na poli, lúkách a v domácnosti. Jeho dominantou je voz - rebrinák pre roľníka nepostrádateľný.

 

 

Spracovanie  textilných plodín -Kompletné náčinie na spracovanie textilných plodín,  hlavne konopí a ľanu má v expozícii osobitné miesto. Je tu grial, trlica na trepanie konopí, hachla - železnica (dlhé železné klince vsadené do dreva) na česanie konopí, vytvarované kúdele    z vyčesaných konopí na praslici aj s vretenami i s mladšou technikou na pradenie - kolovratom.  

                                                     

Drevené  hračky – tešia sa mimoriadnej pozornosti hlavne detských návštevníkov. Je dôkazom, že roľník aj pri svojej ťažkej práci myslel na radosť svojich detí.

V miniexpozícii nájdeme lezúce zvieratká, klepáče, kolísky, rapkáče, zobkajúce kuriatka i drevené jojo",  ktoré prežilo už toľko generácií.

      

 

      Škola má dobré podmienky na to, aby využila miestne pomery na formovanie  národného povedomia žiakov  prostredníctvom spoznávania miesta, v ktorom  žijú , spoznávanie tradícií a histórie.  Cez  úctu k práci svojich predkov chceme viesť  mladú  generáciu k potrebe  pracovitosti a skromnosti.

      Od jej vzniku ubehlo veľa času a škola prešla mnohými zmenami. Naberali sme skúsenosti  na ďalších návštevách a stále častejšie sme vítali vzácnych hostí, ktorí prejavili záujem o regionálnu výchovu.

       Celú našu činnosť však bolo potrebné „zlegalizovať“, a preto škola vypracovala Projekt regionálnej výchovy, ktorý sa tvoril pod gestorstvom Katedry regionalistiky a folkloristiky na UKF v Nitre. Do projektu sa zapojili takmer všetci pedagogickí pracovníci. Každý hľadal vo svojom vyučovacom predmete niečo, čo by mohol odovzdať žiakom z našej obce, z nášho regiónu. Tak sa zrodili metodické materiály, ktoré sú súčasťou vyučovacieho procesu, stali sa vlastne záväznou literatúrou pre jednotlivé vyučovacie predmety. Sú v nich zakomponované regionálne prvky ľudovej tvorby.              

     Žiaci sa oboznamujú okrem základného učiva s historickými udalosťami obce, faunou a flórou, s geografickými údajmi regiónu. Spoznávajú život a tvorbu manianskych rodákov, osvojujú si miestne ľudové piesne a zvyky. To všetko sa deje nenásilnou formou.                     

Regionálnu výchovu reprezentuje aj detský folklórny súbor Dolinka, ktorý navštevujú žiaci školy. Má nacvičených niekoľko ľudových pásiem. Pásma zobrazujú všedné, ale i radostné dni počas celého roka. Dolinka nechýba na žiadnom kultúrnom či spoločenskom podujatí v obci. Súbor zachováva vo svojom repertoári zvyky a tradície rodného Požitavia.

Detský folklórny súbor Dolinka patrí v súčasnosti k málo folklórnym skupinám, ktorá vyvíja aktívnu činnosť a snaží sa, aby zvyky našich otcov  a materí boli stále živé.  

 

     Súčasné vedúce folklórnej skupiny Dolinka sú Ing. Jana Čéryová, PhD. a Mgr. Jana Vidová. S deťmi nacvičujú spevy, tance, zvyky, aby potešili ľudí tak, ako to len deti vedia. Súčasťou súboru Dolinka je Folklórna muzika.

     Obsahom regionálnej výchovy je aj ľudová tvorba. V rámci ľudových remesiel sa zaoberajú dievčatá technikou pletenia  predmetov z kukuričného šúpolia, tkaním a vyšívaním. Chlapci pracujú s vŕbovým prútím. Venujú sa pleteniu košíkov, dekoračných kolies a v čase veľkonočnom pleteniu korbáčov.

 

     Spomenuté dekoračné predmety pomáhajú škole vytvárať príjemné rodinné  prostredie. Keď sa  k tomu pridružia oddychové kútiky, maľby výjavov z ľudových rozprávok na

stenách, môžu sa deti cítiť v škole naozaj príjemne. A keď sa zahľadia na nástenné maľby, prihovorí sa im minulosť. Na stenách jedného respíria obdivujú pracovitosť svojich predkov od jari do zimy.    

 

   Na stenách druhého respíria ožívajú zvyky a tradície našich predkov a majú možnosť sa zahľadieť aj do čarovných zákutí rodného chotára.                                                           

 

       Takto pokračujeme v ceste, na ktorú sme  vykročili s cieľom odovzdať mladej generácii kultúrne dedičstvo svojho regiónu.  Veríme, že naše úsilie nevyjde nazmar.