Na výlet sme sa vybrali,
dlho sme naň čakali.
Vstávali sme skoro,
dúfali v zážitkov mnoho.
Na ceste do Blavy všetci sme si pospali.
V Blave to istila káva ,
na ktorú sme mali chuť od rána,
ale hlavne, že sme sa tam dostali .
Ponáhľali sme sa do kupé,
nikto by nečakal, že to bude také prudké.
V kupé bola malá disko,
netrvala dlho a spôsobili sme fiasko.
To, že sme z Máni, dali sme pocítiť,
nezabudli sme sa ani nakŕmiť.
V Štrbe to bol veľký chaos,
našu pani učiteľku triednu by nedobehol ani Sergio Ramos.
Zalahnuté v ušoch každý mal,
každý sa tam iba smial.
Furkotku sme zbadali,
z príchodu sa tešili.
Prišli sme na izby, v očiach nám blyslo,
už sme sa tešili na miestne bistro.
Prvá túra začala,
celkom rýchlo skončila.
Už sme túžili iba po večeri,
vtedy sme nášho Feriho spoznali.
V noci niekto tíško chrápal,
iný zase odvahu dával.
Ráno treba skoro vstávať,
lebo sa bude veľa kráčať.
Popradské pleso sa triaslo z nášho príchodu,
nezvládli nás ani turisti z východu.
Krásne to bolo veľmi,
zopakovať by si to chcel každý, ver mi!
Spomienkami sa nám hlava točí,
máme aj silnú bolesť očí.
Feri nás s večerou čakal,
poriadne si pri nás zamakal.
Večer bola prudká jazda,
nepredbehla by nás ani Mazda.
Do polnoci bolo ticho,
nepovedal by to veru nikto.
Posledný deň bolo nám smutno,
dávali sme to pocítiť poriadne hlučno.
Nastal čas cesty domov,
toto bol jeden z najsmutnejších koncov.
Danka a Evička máme Vás radi,
ďakujeme, že ste to takto s nami zvládli.
Boli ste dozor ako lusk,
že ste boli tak super - to je teda plus!
S láskou a vďakou 9. trieda