Romana Laurová , III.A

 

 

 

 

 

Všade dobre, doma najlepšie

 

Raz v lete, keď som bol ešte maličký, vzali ma rodičia na dovolenku do Tatier.

Tu som prvýkrát zažil, čo je to ísť na túru, čo je to jaskyňa, čo je to horská bystrina.

A keď som do nej spadol,

zažil som aj aká je ľadová aj v lete.            

                                                                 

 

Tu som sa prvýkrát plavil loďou po Liptovskej Mare. Dnes už viem, že je to veľká vodná nádrž a na jej dne je zaplavených veľa dedín. Boli to pre mňa zážitky krásne, na ktoré dodnes spomíname. A rok čo rok sa sem radi vraciame.

 

            

 

Bol som aj na dovolenke pri mori v Chorvátsku, Grécku, Turecku. Bolo tam krásne, ale všade dobre, doma najlepšie.                                                       

                                                                                                      Timotej Raček, III.A

                                                                                               

 

Máňani

 

           O Slovensku sa toho popísalo už veľa. Už všetci vedia, že leží v srdci Európy, že je to malý štát, že má krásne hory so zasneženými štítmi, lesy plné zvierat, rieky so žblnkotajúcimi vlnkami čistej vody. Je vôbec niečo, čo o Slovensku ešte nikto nepovedal?

           Kedysi dávno sa jeden zemepán poobzeral okolo seba a rozhodol sa, že práve okolie rieky Žitava je najkrajším miestom pre stavbu jeho sídla. V tom čase sa Žitava vlnila vo svojom pôvodnom koryte a poskytovala dostatok vody nielen ľuďom, ale aj rastlinám a živočíchom. Úrodné polia tak ako dnes, aj vtedy boli v čase žatvy sfarbené do zlata od ťažkých klasov pšenice a jačmeňa, ktoré sa pod pracovitými rukami Máňanov menili na chutný chlieb. Máňania mali vždy ruky zrobené a chrbty boľavé od ťažkej práce na poliach.

Moja deväťdesiatročná prababka chodila do ľudovej školy len šesť rokov. A ako najstaršej zo šiestich detí jej bolo súdené pomáhať na roli a okolo domu. Dĺžku dochádzky do školy by jej dnes školáci závideli, ale nie som si istý, či by sme s ňou menili naše bezstarostné detstvo v škole s tvrdou drinou s motykami, hrabľami, kosami. Prababka hovorieva, že nikdy im nikto nepovedal nič o pitnom režime. Nosili si na roľu piť čistú vodu zo Žitavy v hlinenom džbáne. Bol určený pre všetkých, čo na roli pracovali. Každému pár hltov odstátej teplej vody. Obľúbenou pochúťkou bol niekoľkodňový chlieb s trochou masti. Čerstvý chlieb nejedli, aby im nebolo zle. Alebo by sa rýchlejšie minul? Prababka dodnes nejedáva čerstvé pečivo. Vychovala štyri deti. Všetky vyštudovali vysokú školu. Celý život bola domáca. Starala sa o deti, hydinu, dobytok, roľu, domácnosť, každý deň chodila do kostola a v starobe sa postarala aj o svojich rodičov.

Ja by som nevedel jednoduchými nástrojmi obrábať polia a upiecť chlieb. Do školy budem chodiť viac ako šesť rokov. Aj čerstvé pečivo môžem jesť každý deň. Napriek tomu si myslím, že prababka prežila šťastný a pokojný život. Nebola nikde za hranicami Slovenska a nemá s čím porovnávať rodnú Máňu. Práve preto je pre ňu tento kút Slovenska najkrajší, jedinečný a milovaný. Prežila tu detstvo, mladosť, dospelosť, starobu a bude tu aj po smrti. Každý rok na Vianoce si u nej dám ,,kokosové ježe“ a ,,dobrotku“, ktoré sama pripravila.

          Pre mňa je domovom Slovensko, ale Máňa, dom s výhľadom na polia a Žitavu sú v mojom srdci navždy a nevymením ich za žiadny iný kút sveta. Sadnem si na terasu, dám si bazový sirup a môžete mi závidieť.

 

                                                                                                      Dominik Kazík

Práca získala 2. miesto v 3. kategórii v súťaži Kľúče od zlatého mesta v Zlatých Moravciach

Dedinka

 

 

Dedinka Maňa,

medzi poľami

aj s riečkou Žitavou,

všetko jak na dlani.

 

Ľudí- tak akurát,

cez dvetisíc môže mať,

okrúhle výročie

bude oslavovať.

 

Vlastnil ju kráľ Béla Štvrtý

aj Matúš Čák,

bývali tu baróni aj grófi,

z tých už je dávno prach.

 

Maňa tá aj erb svoj vlastní,

žltý lev tam šabľu tasí.

Je tu všetko, čo nám treba,

máme si kde kúpiť chleba.

je tu doktor, kostol, ústav,

obec prešla množstvom úprav.

 

Je tu škola, kde sa učím,

na dnes báseň písať musím.

Žijeme si všetci šťastne,

hádam stačí

koniec básne.

 

 

                                                                                          Zuzana Bendová, VIII.trieda

 

 

 

 

 

 

Už  ste boli niekedy v niekoho srdci?                                                                                                                                                                                         

      Ja vám zaručujem, že áno. Všetci sa nachádzame v tom najkrajšom srdci, srdci zvanom Slovensko. Malá, útulná, skromná krajina, skrývajúca množstvo prírodných krás, nádherných architektonických skvostov a hlavne národ milujúci svoju krajinu.

     Odpovedať konkrétne na otázku „prečo mám rada svoju krajinu“ nedokážem. Milovať svoju krajinu môže človek kvôli veľa veciam. Sú to miesta nádherných hôr a lesov, zurčiacich potôčikov, veľkých riek, malinkých kopčekov či mohutných vrchov. Krásu nášho malého Slovenska nám závidia mnohí. Nespočetné množstvo turistov chodí obdivovať zákutia našej vlasti, vytvorené prírodou, ale najmä pracovitými rukami našich predkov, ktorí vytvorili svojimi rukami kultúrne dedičstvo, obdivujúce  aj inými národmi. A prečo sa im podarilo vytvoriť takú krásu? Možno preto, že  naši predkovia sa nikdy nepustili do práce bez toho „ aby nepoprosili o pomoc Boha a každé dielo zavŕšili tým, že Bohu za jeho pomoc poďakovali."           

Azda prvé, čo človeka napadne, keď sa povie Slovensko sú Vysoké Tatry , ktoré sa síce dotýkajú neba, ale sú príliš malé na to, aby konkurovali gigantickým pohoriam Európy či  sveta, ale príliš veľké na to, aby si človek uvedomil, že ich treba rešpektovať a chrániť. Slovensko to nie je len krásna príroda, pohoria, rieky, ale je to aj miesto, kde som sa narodila. Je to moja rodina, moji kamaráti, bez ktorých by som nebola šťastná, prežila som tu krásne detstvo, naplnené množstvom prekrásnych spomienok. Aj keď ešte neviem, kam všade ma v budúcnosti moje kroky povedú, vždy zostane Slovensko miestom , kam sa vždy rada vrátim, pretože je to môj  DOMOV.  

       Som hrdá na to, že som slovenské dievča a som si istá , že veta: „ Slovenky sú najkrajšie,“ je pravdivá.

 

                                                                                                                                                                                                                                Naďa Sádovská, VIII. trieda 

 

                         

                                                                                  

 

Rodná dedina

 

Maňa je moja rodná dedina,

jej príbeh sa veľmi dávno začínal.

Už Kelti v dávnych dobách ju objavili,

pri rieke Žitava sa usadili.

 

 Veľkí páni v stredoveku o Maňu sa bili,

aby aspoň kúsok z nej vlastnili.

Földvári tu kaštieľ mal,

štát ho chorým ľuďom dal.

 

Folklórne slávnosti tu každý rok máme,

vždy sa na ne tešíme .

Mnohým slávnym ľuďom

bola Maňa domovom.

 

 Z neskorého baroku sa tu kostol nachádza,

pomodliť sa doňho veľa ľudí prichádza.

Na Starej Hore vinohrady máme,

celý rok na nich pekne makáme.

 

Úrodná zem na Mani je,

každý tu všeličo pestuje.

To je rodná dedina,

najkrajšia na svete, jediná.

 

 

 

 

                                                                                             Andrej Vojtek, VIII. trieda

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dedinôčka moja

Moja rodná dedinôčka je iná

než táto dedina.

Žil som v nej síce krátko,

no srdce mi volá :"Zlatko,

vráť sa sem,

predsa, tu je tvoja rodná zem“.

Z oboch strán sa Tatry pýšia,

tu je tvoja zlatá ríša.

Krásne lesy plné húb,

dal by som si hneď pod zub.

Na prechádzke pozor daj,

pre medvede je tu raj.

Dedinka je veľmi pekná

ani malá, ani veľká.

Strecha dvoch morí,

tu európske rozvodie tvorí.

Súťaží tu býva veľa

aj hasiči, aj divadlá.

Keď máš inú hudbu rád,

na country sa príď pozerať.

V zime snehu veľa máme,

traktorom ho vynášame.

Šuňava, to je moja rodná dedina,

má moje srdce a pre mňa bude vždy jediná. 

 

                                             Jakub Vojtek, VIII. trieda             

Malá a nenápadná, ale moja

 

 

Vlkas – miesto pre mňa na celom Slovensku najkrásnejšie, rodná hruda na  Slovensku ležiaca.

Vždy, keď počujem slovo Vlkas, predstavím si krásnu, tichú a malú slovenskú dedinku. Dedina, kde každý každého pozná, kde rieka Žitava tečie okolo starého mlynu, ktorý je miestom spomienok našich otcov a starých otcov. Miestečko na prechádzky stvorené, ktoré nikdy neznepáči sa. Darí sa tu aj vinohradom, ktoré ležia nad obcou. Počas teplejších dní nie je ničím neobvyklým vidieť ľudí v ich záhradkách, kde si pestujú vlastnú zeleninu a ovocie, či vidieť kozy a ovce na zelených lúkach.  Taktiež je možné vidieť deti hrajúce sa spolu na ulici alebo ako hrajú futbal. Obyvatelia Vlkasu, vrátane mňa, môžu byť hrdí tiež na futbalové ihrisko, na ktorom bolo odpískaných nespočetne veľa zápasov.  Máme materskú školu, kde bolo učených veľmi veľa generácii detí, Kultúrny dom, v ktorom sa hrajú predstavenia a rôzne iné zábavné akcie. Dva kostoly, kde sú slúžené sväté omše od 17. storočia, sú ďalšou pýchou Vlkasu.

         Malá a nenápadná dedinka na juhovýchode Slovenska, no pre mňa jedinečná.

                        

 

                                                                                                  Adam Holka, VI. trieda

 

 

 

 

 

 

Slovensko – moja vlasť

 

 

 

 Mám rada to naše Slovensko,
je to predsa moje rodisko.
Slovensko plné  hrdosti,
pre mňa je to i rodina plná svornosti.

Lesy krásne, nebo jasné,
to je hádam všetkým jasné.
Nad lesami naše Tatry,
nezničia ich ani vetry.

Naše  kvietky na Slovensku
kúpanie sa v potôčiku,
a dvor plný detí,
keď slniečko svieti.

A náš jazyk ľubozvučný,
melodický a tak nežný.
Od malička ho spoznávame,
a teraz s hrdosťou ním rozprávame.

To všetko je pre nás samozrejmosť,
no nemalo by to tak byť.
Mali by sme si to všetko vážiť 
a na Slovensku  šťastne žiť.

 

 

             

 

                                                                                      Karin Slováková, VII. trieda

 

 

 

 

 

 

Naše Slovensko

 

Túto báseň píšem dnes,

bude z nej krátky prednes.

 Slovensko je moja rodná krajina,

 tu sa má dobre každá rodina.

 Aj ja sa tu dobre mám,

 preto tu rada prebývam.

    Teraz Vám o ňom porozprávam,  

 prečo sa tu tak dobre mávam.  

Slovensko je síce malé,

 ale môjmu srdcu drahé.

 Sú tu hory, lesy, čistinky,

 ba aj rieky, jazerá a dolinky.                                              

Máme tu aj pamiatky,

 cestujeme tam cez sviatky.

 Sú to hrady zámky,  kaštiele,

 každý sa tam rád vyberie.                                                                                                                                        

 Každý sa tu cíti skvele,

 aj v zime, keď je tu všetko biele.

Už Vám to niečo hovorí?                                                                                                                                                Je tu jedno z najmenších pohorí.                                                                                                                        

To pohorie sa volá Tatry,

 sú to naši veľkí bratri.

 Najvyšší je Gerlach,

 z tej výšky mám aj ja strach.

 

Chcete niečo vedieť o Váhu?

Dozvie sa to len ten, kto má odvahu.

 Váh je  najdlhšia rieka na Slovensku,

 prepláva ňou každý pstruh rýchlosťou blesku.

 

 Ukázali sme vám už kus Slovenska,

 krásy nášho najmilšieho rodiska.

 Slovensko moja rodná vlasť,

stále chcem len o tebe snívať.       

                                                                                                     

                                                                                                     Lucia Račeková, VII. trieda

               

Niet nad naše krásne Slovensko                                

 

Slovensko, moja rodná vlasť,

rieky aj hory tu môžeš nájsť.

Hrady či zámky,

bane aj parky.

 

Hlavné mesto Bratislava,

kde som sa i ja narodila.

Bývam teraz v Mani,

ale nič sa tým nemení.

 

Na Slovensku veľa ľudí,

skoro nikto sa tu nenudí.

Turisti sem chodia,

horami sa brodia.

Karpaty, Tatry, plesá, 

každý hneď jasá. 

 

 

                                                               

                                                                                      Alžbeta Posová, VI. trieda

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                                     

 

„Valkáz“

 

 

 

                Valkáz je dedinou, v ktorej bývam, a preto by som vám chcel o nej niečo porozprávať.   

                Príroda na „Valkázi“ je veľmi pestrá hlavne na jar, začínajú kvitnúť stromy a aj my začíname pociťovať teplejšie jarné počasie. Rieka Žitava, ktorá cez dedinu tečie, takmer vždy veselo žblnkoce a sem-tam sa v nej zjaví rybička, ktorá však rýchlo zmizne a hneď putuje ďalej. Mlyn, ktorý v minulosti mlel múku, teraz stojí smutný a opustený, ale zato  dozerá na všetkých ľudí v obci. K Valkázu neodmysliteľne patrí aj nám typické nárečie, ktorému všetci ľudia v obci rozumejú. Keď prídete na Valkáz, ľudia vám poukazujú dedinu, zabavia sa s vami, či ponúknu naše typické jedlo - „risky obalené v priezloch s krumplovým šalátom“, ktorý je aj zvyčajnou prílohou pri štedrovečernom stole. Tradície, ktoré tu už niekoľko rokov platia, sú možno typické aj pre iné časti Slovenska, ale veľa ľudí si ich pretvorilo alebo si ich zmenili na svoje vlastné tradície. Na Vianoce sú to okrem prekrajovania jabĺk či hádzania orechov do kútov aj jedenie oblátok s medom a cesnakom pri štedrovečernom stole.

                 Valkáz, ako aj každá iná obec, je jedinečná či už prírodou, históriou alebo tradíciami. Je to miesto, ktoré si  hlboko vážim a  som šťastný, že práve táto obec je mojou rodnou obcou.                     

 

             

                       Dávid Nagy, VII. ročník

 

              MALý Smetiar

 

Malý smetiar hľadá svojich rodičov a o chvíľu sa dozviete, ako sa príbeh  skončí.

 

            Žil istý malý chlapec, ktorý sa volal Vilko, ale my ho budeme volať smetiar, lebo túžil byť smetiarom. Raz, keď v tej dobe sa nechodilo do školy, malý smetiar sa stal pouličným smetiarom. Každý deň zbieral po uliciach špaky a rôzne  odpadky...

 

 

                                                                   I. kapitola

 

Rozhodnutie

 

            Raz si malý smetiar povedal: „ Idem do sveta! Možno tam nájdem aj svojich rodičov, ˝povedal si a šiel. Ako blúdil, tak blúdil, až zablúdil. Išiel po kopčekoch, hŕbe lístia, po nepokosenej tráve s nádejou, že rodičov nájde. Keď už nastal večer, ľahol si pod stom a sladko zaspal. Snívalo sa mu, ako na jednej lúke našiel svojich rodičov, ktorých mal veľmi rád. O šiestej hodine ráno sa zo sladkého spánku zobudil, „Kde môže byť tá lúka? “ spytuje sa sám seba. „Idem ju hľadať, “ povedal si, a vybral sa na dlhú cestu. Ešteže nebol ďaleko a zbadal, že pri strome, pri ktorom stál, si zabudol mince. Skontroloval, či si nič nezabudol a pokračoval v ceste.

 

                                                                  II. kapitola

 

Prvé stretnutie

 

            Malý smetiar po ceste blúdil. Peňazí mal málo a nikoho doposiaľ nestretol, iba poľnú myš, mačku a kocúra. Všetky tieto zvieratá sa na neho ani len nepozreli. No on zbadal niečo oveľa lepšie – Spongeboba. Utekal za ním, čo mu nohy stačili, ale len tak-tak ho dobehol. „Ahoj, Spongebob, “ hovorí mu malý smetiar. „Ahoj, “ pekne sa odzdravil Spongebob.  Odkiaľ si sa tu vzal?˝  „Bývam tu.“ „A ty sa ako voláš?“ spytuje sa smetiara. „Ja sa volám Vilko, ale volajú ma malý smetiar. A kde sa teraz nachádzam?“ „Ty nevieš, kde si?  Stratil si sa? Áno. Hľadám svojich rodičov a oni hľadajú mňa. Tak  ti prajem veľa šťastia, ahoj. “

 

 

                                                                 III. kapitola

 

Druhé stretnutie

           

            Malý smetiar pokračoval v ceste a v diaľke zbadal žlto-modrého tvora. Rýchlo sa rozbehol za ním. Zbadal mimoňa. Malý smetiar sa ho pýta: „ Ako sa volá táto krajina? Táto krajina sa nazýva IQ II. Tu žijeme my, rozprávkové bytosti. A ako sa dá ujsť z tejto krajiny? Veľmi ťažko, musíš poraziť čerodejníka Trampa a jeho potkana Huga. Ale najprv musíš ísť za Mr. Beanom a ten ti dá mapu krajiny a pomôže ti.“

 

                                                                IV. kapitola

 

Hľadanie mapy

 

            Malý smetiar ihneď uháňal od mimoňa s nádejou, že nájde dom Mr. Beana. Netrvalo dlho a pred sebou uvidel veľký prepychový dom. Ihneď doň vošiel a zobudil Mr. Beana. Povedal mu:

„ Dobrý deň! Hľadám svojich rodičov a potrebujem mapu tejto krajiny. Prosím vás mohli by ste mi ju požičať? Áno, mohol a ešte ti dám luk, ktorým vypichneš čarodejovi oči, aby ťa nechytil  a lietajúce čižmy, ktoré ťa na hľadané miesto rýchlo dopravia. Ďakujem ti Bean, veľmi si mi pomohol. No teraz už choď!“

                                                                 V. kapitola

 

Šťastné stretnutie

 

            Malý smetiar uháňal s lietajúcimi čižmami na nohách a po ceste videl veľa rozprávkových bytostí. Zrazu zbadal dve známe tváre, ktoré boli veľmi smutné. Rozbehol sa za nimi a uvidel svojich rodičov, ktorí ho veľmi vystískali, ale aj hneď vyhrešili. Keď im vyrozprával, čo chce urobiť, netrvalo dlho a spolu išli poraziť čarodejníka Trampa. Keď dorazili k jeho hradu, malý smetiar ukryl svojich rodičov na bezpečné miesto a šiel do hradu. V komnate s číslom 321 uvidel Huga, ktorého hneď zasiahol ostrým šípom. Všimol si, že v komnate bola skriňa, na ktorej bolo napísané: „ Odsuň skriňu a uvidíš to, čo si ešte nikdy nevidel.“ Malý smetiar vedel, že je to nejaká skrýša. Odsunul skriňu a tam bolo zrkadlo a pred ním sa česal Tramp. Strelil tri šípy do zrkadla a Trampa zneškodnil. Črepiny zo zrkadla mu vybili oči.  Vzal si jeho zlatú korunu a unikol s rodičmi cez tri hory až domov. Malý smetiar sa naozaj stal smetiarom a spokojne žil so svojimi rodičmi, až kým všetci nepomreli.

 

 

 

                                                                                                             Matej Hudec, IV. trieda

 

      

 

 

                           

 

 

 

 

 

ZŠ s MŠ Maňa

 

 

 

Ročník:22                                

Šk.rok:2013/2014

 

 

Projekt Hra bez obáv .

 

Podarilo sa nám ho zrealizovať ešte pred prázdninami /3. májový  týždeň/. Chceli by sme sa poďakovať Nadačnému fondu Telekom pri nadácii Pontis, ktorí nám poskytli financie                v hodnote 1000eur. Bez nich by to nebolo možné. Zároveň sa chceme poďakovať všetkým rodičom a pani učiteľkám, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli pri realizácii tohto projektu. Deti boli nadšené, keď uvideli nové preliezky na dvore. Sme radi, že sa budeme stretávať, hrať a rozprávať na takomto príjemnom mieste. Je to super!

Ďakujeme!

Zodp.A.Pösová

 

 

 

 

           

 

 

Milí čitatelia,

 

po roku opäť vychádza náš školský časopis. Ako plynú

roky a každý z nás dospieva, tak i náš Školúšik sa rozhodol,

že zmení svoj výzor a bude vás sprevádzať v novom šate.

Počas uplynulého roka sa podarilo nazhromaždiť množstvo žiackych prác, ktoré by bola škoda nezverejniť a nepredstaviť ich verejnosti. Viacerí z vás na papier premietli svoje pocity, myšlienky a lásku, ktorou chceli obohatiť „dušu“ nášho časopisu. Jeho posolstvo nepredstavuje vymyslený príbeh, ktorý je treba napísať, ale posolstvo, ktoré je treba pochopiť.

Prajem Vám príjemné čítanie a snívajte pri každom slove, ktoré sa na vás usmieva J

                                                                                                                             Mgr. Andrea Ďuricová

 

 

 

 

 

Škola                                                                              Skvelá škola

 

Škola je to sranda veľká,                                                    Škola je správna,

i keď do nás hučí učiteľka.                                            škola je hej!

Naučí nás čítať, písať,                                                    Kto ju nemá rád,

na matike aj počítať.                                                     tomu je zle!

 

Bežím, bežím do školičky,                                             Sú tu super učitelia,

poza humna, poza kríčky.                                             umeleckú školu tvoria.

Učiť sa mi nechcelo,                                                      Husle, klavír, gitara,

preto je mi veselo.                                                        volajú nás za rána.

 

(L. Hajnalová, V. Kutyková, 6.r.)                                  (A. Pražáková, L. Olahová, 6.r.)

 

         Večná láska                                                               

 

                                   Dážď hľadí na stromoch listy,       

                                   je tak ďaleko, a predsa ste si blízky.

                                  Listy sa od radosti chvejú,

                                  a tvoje oči sa opäť smejú.

                                 Vysoko slnko usmievalo sa,

                                 nuž mi dvaja stretli sme sa.

 

                                                           Na daždi sme stáli, hľadeli do očí,

                                                          dúfam, že táto chvíľa nikdy sa neskončí.

                                                          Nad nami vyšla dúha,

                                                          už nikdy nebudem druhá.

 

 

                                                                                                              (S. Holková, J. Chovancová, 9.r.)

 

 

 

 

Pieseň života

 

Hneď krajšia je jeseň,

keď počúvam túto pieseň.                         

Keď melódia znie celým svetom

a ja som tým najkrajším kvetom.

 

No všetko pekné pominie

a nastane temnota.

Pamätaj, čas rýchlo plynie,

vychutnaj si krásu života.

 

Život je pieseň krátka,

ktorou obdarila ťa tvoja matka.

Možno cesta to je ťažká,

pomôže ti k tomu láska.

 

(D. Husárová, 8.r.)

 

 

 

Zradná láska                                                                   Slniečko

 

Keď vtedy sme v daždi stáli,                                                      Slniečko bez neho niet život,

na seba sa pozerali.                                                                   bez neho nevidí na cestu ani pilot.

Boli to chvíle krásne,                                                                   Svojimi lúčmi všetkých hreje,

plné našej veľkej vášne.                                                            na celý svet z výšky sa smeje.

                                                                                                      Slniečko, slniečko pekne nám svieti,

Lenže všetko raz sa skončí,                                                      majú ho radi všetky deti.

čítam mu to z jeho očí.                                                                                  

On to potom ukončil,                                                                Slniečko je dôležitá vec,                               

tento príbeh sa tak skončil.                                                     je to zdroj tepla,

                                                                            ono je horúce ako pec,

 (S. Holková, J. Chovancová, 9.r.)                                           a dáva aj dostatok svetla.

 

                                                         (P. Žák, 3.r.)

 

Jeseň

 

Na jeseň sa príroda chystá tvrdo spať,

tak jej pani pohoda chce teplé farby dať.

Zvieratá sa do brlohov ukladajú tiež,

pod kríky či do listov schováva sa jež.

 

Ako vietor preháňa sa stádo hrdých jeleňov,

pod Skalnatým plesom zasa hŕba veľkých medveďov.

Zo stromu si veverička vziať oriešky prišla,

a vtom táto básnička pospať si tiež išla.

 

(A. Pintéšov, 8.r.)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ľúbim Ťa z celého srdiečka,                                                         

ako žiara teplého slniečka.                                                           

Valentín je sviatok lásky,                         

na jar kvitnú sedmokrásky.                                   

 

(K. Jakubík, 4.r.)                                           

 

                                                                       Mamička má líčko pekné ako srdiečko,

                                                                       srdiečko má plné lásky,

                                                                       páčia sa nám tie jej vlásky.

                                                                       Túto báseň mamičke venujem,

                                                                       lebo ju veľmi milujem.

 

                                                                      (L. Lauro, 4.r.)

Moja mama varí stále,

vždy len pre jej dieťa malé.

A ja som teda šťastia plný,

pretože mám teba mami!

 

(P. Žák, 3.r.)

 

 

                                                                      Milá rodina!

 

                                                                       Valentín je deň,

                                                                       keď na záhrade rastie nový peň.

                                                                       Láska sa už blíži,

                                                                        ruža zlatá klíči.

                                                                       Mamin džem rada jem,

                                                                       a moju rodinu milujem.

 

                                                                      (L. Poláková, 4.r.)

Mama...

 

Keď ráno tvoje oči blúdia po slnečných lúčoch,                                                                                              keď svetlo zjaví sa nad tvojím vankúšom,                                                                                                                       keď miluješ celý svet,                                                                                                                                           keď nikoho iného niet,                                                                                                                                                keď večer zaspávaš a mesiac tvár ti hľadí,                                                                                                                        keď sa ti zdá, že už neostali ľudia čo ťa mali radi,                                                                                                       keď srdce tvoje puká,                                                                                                                                                      keď lásku tvoju uniesla rieka,                                                                                                                                        keď spoznávaš,                                                                                                                                                                 keď odchádzaš,                                                                                                                                                                mama je vždy s tebou, mama ťa miluje,                                                                                                                             mame sa nikto nevyrovná, to veru nie.                                                                                                                     Mama ti verí, mama v teba dúfa,                                                                                                                              niekedy sa síce čuduje, koľko si trúfaš,                                                                                                                                ale ona vie, že ju aj tak ľúbiš,                                                                                                                                                      aj keď jej nadávaš, aj keď ju už nechceš vidieť,                                                                                                               mama vie, že sú to len hlúpe slová a pravda je niekde inde.                                                                                           Ona ťa pohladí, keď slzy po tvári ti stekajú,                                                                                                                       ona ťa usmerní , keď zlé veci ťa lákajú.                                                                                                                             Mama je ako slnko, srdce ti zohrieva, keď máš v ňom veľa chladu.                                                                                     Ožiari dušu tvoju, všetko zvládnete spolu.                                                                                                                    Svietiť ti bude na cestu, nezapadne kým jej čas nepríde,                                                                                                         ale neboj, ona v tvojom srdci aj potom bude.                                                                                                              Mama ťa ľúbi, mama je s tebou,                                                                                                                          s mamou zvládneš všetky prekážky, čo máš pred sebou.

                                                                                                               (S. Holková, 9.r.)

 

My Slováci, národ hrdý,                                      Do zbroje! Zvony na obranu bijú,                           

pre nadvládu iných národov trpí.                     junáci proti tyranovi meč zdvihnú.

Bojovať za slobodu chceme                               Veď tí naši junáci veľkú odvahu majú,

a vzdávať sa nebudeme.                                    oni v tomto boji určite neprehrajú.

 

(A.Čičman, P. Beduš, 9.r.)                              (D. Jankovič, Š. Horváth, 9.r.)

 

                                                      

                                                                         

Vtedy doba zlá veľmi bola,                                               Všetci sme bratia, veru aj,

ľudia sa najedli aj z prázdneho stola.                             Štúr to bol krásny samuraj.

Po maďarsky rozprávať sa museli,                                Básničky skladal veru aj,

pre maďarizáciu veľmi trpeli.                                        preto mi Pán Boh pomáhaj.

Ale pár tých ľudí našlo sa tam,                                      Štúr to je vzor môj, veru aj,

bol to Štúr, Hodža a Hurban.                                          poďme my do hôr, naozaj!

 

Maďari nám nedovolili nadýchnuť sa,                            (P. Maďarová, N. Chudivániová, 9.r.)

nedovolili nám od seba odpojiť sa.

Stále sme boli pod veľkým útlakom,

odpojiť sa nám podarilo len veľkým zázrakom.

 

 

(S. Holková, J. Chovancová, 9.r.)       

                                                                           

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Slovensko                                                 Prečo mám rada Slovensko

 

Slovensko krásna zem,                           Slovensko, ty rodná zem moja,

je tu krásna zeleň.                                  všetci švárni chlapci sa ťa boja.

Hory sú tu krásne,                                  Preto toľko rozvodov a hádok,

dajú sa o nich písať básne.                  mal by tu niekto zaviesť verejný poriadok.

 

V zime sa dá lyžovať                             Neveľa chlapov, bieda je,

a ešte aj guľovať.                                  na jednu ženu málo je.

Snehu je tu dosť,                                   Nevera tu prevláda,

všetkým pre radosť.                             lásku od seba odháňa.

 

Naše slávne halušky,                            Na ulici bezdomovci

preslávili nás aj Marušky.                    a v krčmách len opilci.

V lese máme jelene,                             Na Slovensku nie je práca, 

zjedia nám dosť zelene.                       ľudia chodia, kde je pláca.

 

Veveričky ryšavé,                                  Demokracia prichádza,

chytili sa za sane.                                 o voľné miesto možno sa uchádzať.

Šmýkali sa, kĺzali,                                 Voľby sú už pripravené,

až si šaty zodrali.                                  a bilboardy nalepené.

 

Naše švárne dievčence,                        Nový prezident je optimista,

nosievali rukávce.                                  slušný aj ako golfista.

A šuhaji švárni,                                      Pomáha ľudu ako len môže,

zatvárali brány.                                     nikto mu nechce vraziť do chrbta nože.

 

(E. Výberčiová, 6.r.)                               Chráni životné prostredie,

                                                                  triediť odpad to on vie.

                                                                  preto sú lesy krásne

                                                                  a potoky jasné.

 

                                                                  (B. Sádovská, 6.r.)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pravý kamarát     

 

Kamarát je môj priateľ, priateľ, ktorému verím a on verí zase mne.

Kamarátstvo je, keď spadnem a ublížim si a kamarát mi pomôže.

Kamarátstvo je komunikácia.

Kamarát je ten, ktorý ma nikdy nezradí.

Kamarát je ako kniha, ktorú stále čítam.

Kamarát je ten, ktorý je so mnou.

Kamarát, ktorý ma poslúcha a ja poslúcham jeho.

Kamarátstvo je bavenie sa spolu.

Kamarát je ten, ktorý je voči mne úprimný a dobrý.

 

(M. Tinák, 6.r.)

 

Krásy priateľstva

 

      Každý človek potrebuje mať niekoho pri sebe.

     Už malé deti vyhľadávajú spoločnosť rovesníkov, s ktorými sa hrajú. Čím je človek starší, tým má viac kamarátov. Keď začne chodiť do škôlky a do školy jeho okruh rovesníkov sa rozširuje. Stretáva sa s viacerými ľuďmi a vyberá si spomedzi nich na základe toho, ako si s kým rozumie. Kamarát je veľmi dôležitý pre človeka. Je to človek, ktorý sa snaží pomôcť v každej situácii, má vždy porozumenie a je s ním zábava.

      Iba pravý kamarát nikdy nepodrazí. Aj keď

nie vždy majú kamaráti na vec rovnaký názor

alebo sa pohnevajú, vždy si nájdu cestu k sebe.

Kamarát nemusí byť rovnako starý alebo mladý,

na veku nezáleží. Mnohí z nás majú za kamarátov

rodičov!

                                        

(E. Výberčiová, 6.r.)

 

 

Kto je kamarát?

 

Kamarát je ten, kto ma má rád.

 

Či som veľký a či malý, možno akurát.

Či som tučný a či chudý, možno akurát.

Či sa smejem a či plačem.

Či sa mračím a či ...

 

Kamarát ma má rád.

A tak by to malo byť.

 

Srdečný, dobrý, múdry človek.

Človek, ktorý toleruje moje chyby a nesnaží sa ma zmeniť. Kamarátstvo je pre oboch ľudí vtedy, keď môžu druhému povedať všetko, majú k sebe dôveru. Kamarát je vždy pri mne, vždy mi pomôže. Kamaráti sú spolužiaci v škole, na krúžku, všade. Sú so mnou v dobrom i v zlom. Máme spoločné záujmy, a keď sú i rozdiely, nezhody spolu ich vyriešime.

O tom je kamarátstvo!

 

                                                                                                           (B. Sádovská, 6.r.)

 

 

 

Pár citátov pre lepšie pochopenie priateľstva....

„Šťastný je ten, kto má priateľov a smie byť priateľom iných.“
                                                               (Adalbert Ludwig Balling)

 

„Priateľstvo je vzácny dar. Nemôžeš si ho kúpiť. No môžeš si ho zaslúžiť.“
                                                                                                    (Thomas Large)

 

„Spoľahlivý priateľ je skutočným obrazom Boha.“
                                            (Napoleon Bonaparte)

 

„Čo je príjemnejšie než mať priateľa, s ktorým môžeme hovoriť tak ako sám so sebou?“
                                                                                                               (Lucius Annaeus Seneca)

 

„Aj keď odsudzujem chyby svojich priateľov, neznamená to, že by som ich prestal mať rád.“
                                                                                                                                          (Jack London)

 

„Zabúdať na staré priateľstvá pre nové je ako vymieňať plody za kvety.“
                                                                                       (Marcus Tullius Cicero)

 

 

 

 

Rozprávky pre voľný čas ...

 

Malý Šmolko

 

Malý Šmolko išiel horou,                                                                      On to zjedol takto,

prišiel domov, našiel KOHO?                                                          ako taký tatko.

Doma ho čakali všetci,                                                                   Napchával sa do večera,

ako taký vrabci.                                                                              až zabudol, dať si chleba.

Urobili koláčiky                                                                                      Zobudil sa ráno,

a ešte aj zákuštíky.                                                                               ako malé bábo.

                                                             

 

 

 

 

Ráno, ráno, ráničko,

keď vychádza slniečko.

Spomínali na večer,

lebo dnes je už krásny deň.

 

                                                                                                          (E. Výberčiová, D. Plevková, 6.r.)

 

 

Boj o korunu ...

 

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno veľké mesto. V tom meste žil kráľ, ktorý mal veľký majetok a palác. V meste žilo veľa ľudí, ktorí kráľovi závideli a tiež túžili po bohatstve. Po dlhých rokoch vládnutia pán kráľ ostarol a ochorel. Musel teda odísť do liečebne. Po odchode starého kráľa sa vyhlásil konkurz na kráľovstvo. Prihlásili sa všetky okolité, ale i vzdialené kráľovské rody: Krémešovci, Hroznovci, Cibulovci, Obrusovci, Haluškovci ... Napokon však prišla rodina Henrichovcov a oni vyhrali najťažšiu disciplínu – skrotenie draka. S prehľadom zvíťazili a princ Henrich si začal vyspevovať:

                                                      

„Henrich VIII. to som ja z ôsmeho som poschodia“.

 

                                                                                         (E. Výberčiová, 6.r.)

 

 

 

 

 

„Cesta k úspechu vedie cez obrovské a odhodlané činy.“

                                                            (Tonny Robbin)

 

Rozprávka o psíkoch, ktorí túžili po bicykloch

 

     V jeden krásny slnečný deň sa znudení psíkovia vybrali z dlhej chvílky na nákupy.

Ako prechádzali pomedzi preplnené obchody zazreli krásny bicykel.

     Rozhodli sa, že si každý jeden kúpi. Po ich „životnej“ kúpe sa vybrali na bicykloch domov. Počas bicyklovania videli pri dome veľa cudzích ľudí, tak svoje cennosti schovali do garáže. Po dlhom večeri sa pobrali spať.

     Na druhý deň sa vybrali zbierať gaštany do parku. Bolo ich tam neúrekom. Park bol plný zelene, na stromoch vyspevovali vtáčiky a líštičky sa hrali na mamičky. Vtedy si uvedomili, že nie je dôležité to, čo kto vlastní, ale koho má.

 

                                                                                                        (V. Kutyková, L. Hajnalová, 6.r.)

 

 

Zlá manželka

 

     Išiel raz pán Imrich do obchodu, zobral nákupný košík a pustil sa do toho.

     Po namáhavej „práci“ ho pred obchodom čakala pani manželka so sekerou. Nezaháľala a začala sa mu vyhrážal priamo pred okoloidúcimi ľuďmi. Ak sa dnes večer nevrátiš domov skôr ako o desiatej večer, tak sa môžeš tešiť na ostrosť mojich rán. Imrich si uvážil svoje činy a rozhodol sa, že z pohostinstva sa vyberie radšej skôr. Ale čo náhoda nechcela, zabudol si hodinky.

     Jeho návrat domov bol trpký. Hodiny odbíjali polnoc a pani Inge si už pomaly robila plán. Počula ako sa niekto blíži cez zadné dvere, bol to jej milovaný manžel Imro. Schovaná za kríkmi vybehla na Imra so sekerou. Polícia už bola na ceste po rýchlom zásahu susedov. Imrich ležal na zemi a jeho pani nad ním.

Ale nebojte sa, všetko sa skončilo dobre, veď bol predsa Halloween J

 

                                                                                             (E. Výberčiová, D. Plevková, 6.r.)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Charakteristika znamení

                                                                                                              Baran

                                                                                                              21.3 - 20.4

Z ľudí narodených v znamení Barana vyžaruje energia a vitalita. Hlavnou črtou Baranov je dynamickosť - vždy sa snažia ísť dopredu a sú odhodlaní žiť svoj život naplno. Vzrušuje ich predstava riskovania a dobrodružstva – až do takej miery, že si ani neuvedomia, že riskujú alebo že sa púšťajú do projektov, ktoré by iných odstrašili. Barani sa rýchlo učia nové veci. Ich pozitívna energia im umožňuje pohotovo analyzovať situáciu a rýchlo sa prispôsobiť najnovším informáciám.

Býk

21.4 - 21.5

Jedinci narodení v znamení Býka vyžarujú jemnú silu a tichú rozhodnosť. Na rozdiel         od mocného zvieraťa, ktoré symbolizuje toto astrologické znamenie, sa jeho nositelia vyz- načujú výnimočnou trpezlivosťou, disciplínou, skrytou silou a neotrasiteľnou odolnosťou. Býci sú obvykle dôveryhodní, spoľahliví a ochranárski voči tým, ktorých milujú. Ľudia         v znamení Býka sú obvykle spoločensky založení a prejavujú silný zmysel pre oddanosť priateľom.

                                                                                                        Blíženci

                                                                                                        22.5 - 21.6

Blíženci sú vzdušné a premenlivé znamenie. Tieto dve charakteristiky často vedú k vnú-torným konfliktom a častým zmenám v ich smerovaní. V niektorých prípadoch sa môže zdať, akoby Blíženci mali dve úplne odlišné osobnosti. Blíženci sú zvedaví, hraví a racionálni. Tak ako dve malé deti, ktoré sa spolu hrajú a zverujú sa jeden druhému s tajomstvami, Blíženci bývajú často užasnutí a pobavení každodennými udalosťami. Sú to aktívne, dobrodružné, slobodné duše, ktoré milujú zábavu a v srdci zostávajú navždy mladí.

                                                                                                                   Rak

                                                                                                                   22.6 - 22.7

Jedinci narodení v slnečnom znamení Raka sa prejavujú ako nebojácni ľudia, ktorí zároveň disponujú hlbokou emocionálnou múdrosťou. Dokonale poznajú nielen sami seba a vlastnú myseľ, ale sú aj majstrami v porozumení pocitom druhých. Táto emocionálna uvedomelosť robí z Rakov skvelých komunikátorov. Veľa ich nájdeme medzi umelcami, hudobníkmi, spisovateľmi a mysliteľmi. Je pre nich typická vrodená schopnosť vytvoriť si puto s každým, s kým komunikujú.

 Lev

23.7 - 23.8

Mnohí ľudia považujú šarm za zručnosť, ktorú sa učia celé roky. Pre jedincov narodených pod astrologickým znamením Leva je však šarm rovnako prirodzený ako dýchanie. Osobnosť Leva je magnetická, dynamická a fascinujúca. Lev je najšťastnejší, keď je súčasťou hry, keď je zapojený do všetkých typov zmysluplnej práce. Z Leva obvykle vyžaruje prirodzené osobnostné teplo a úprimná štedrosť. Lev nie je štedrý, pretože by za to niečo očakával, naopak, zmyslom obdarúvania je preňho dávanie samotné.

                                                                                                              Panna

                                                                                                              24.8 - 23.9

Panny ťažko popísať jednotnou charakteristikou. Jedinci narodení v tomto slnečnom znamení sú slobodomyseľní, obvykle trochu hanbliví a tajnostkárski. Je ťažké uhádnuť, čo si myslí Panna, pretože si svoje myšlienky dôkladne stráži. Panny sú takmer vždy veľmi inteligentné a vynaliezavé, dokážu stráviť dlhé hodiny rozmýšľaním a filozofovaním           o veciach, ktorým ostatní venujú sotva pár minút. Väčšina Panien je mimoriadne poriadkumilovná a praktická. Majú radi jednoduchosť a minimalizmus a vyhýbajú sa zložitým situáciám.

                                                                                                               Váhy

                                                                                                                24.9 - 23.10

Váhy majú veľmi silný vnútorný zmysel pre spravodlivosť a rovnováhu. Uvažujú triezvo a sú nestranné. Emočne sa obvykle vyhýbajú extrémom – nikdy nie sú príliš nahnevané, príliš smutné, príliš veselé ani príliš vzrušené – udržia si chladnú hlavu v každej situácii. V spo-roch sa dokážu na problém pozrieť očami obidvoch strán až natoľko, že je pre nich veľmi ťažké pridať sa na jednu stranu. Niektoré Váhy však navonok nosia masku spravodlivosti a nestrannosti, no vnútorne sú veľmi ambiciózne a cieľavedomé.

Škorpión

24.10 - 22.11

Škorpióni sú mimoriadne dynamickí a energickí ľudia. Podliehajú silným emocionálnym extrémom a často ich dopredu ženie túžba niečo dosiahnuť. Škorpióni sú skvelí vodcovia, pretože ich túžba stať sa dôležitým je väčšia než čokoľvek iné. Škorpióni milujú život a       vo väčšine vecí, ktoré robia, excelujú. Tak v práci, ako aj v hre idú Škorpióni do extrémov, sú odhodlaní žiť absolútne naplno.

 

                                                                                                           Strelec

                                                                                                           23.11 - 21.12

Ľahkovážny Strelec je najväčším optimistom zverokruhu. Strelci milujú zábavu, vždy majú skvelú náladu a kamkoľvek prídu, prinesú so sebou obrovskú dávku pozitívnej energie. Pre tých, ktorí sa narodili v tomto astrologickom znamení, je pohár vždy napoly plný. Bývajú veľmi pozorní voči potrebám druhých a mávajú vysokú schopnosť empatie. Vďaka svojej prirodzenej vnímavosti spojenej s povznášajúcou energiou sú skvelými a zábavnými spoločníkmi. Strelci majú často dar úžasného zmyslu pre humor, a preto dokážu rozosmiať takmer každého.

                                                                                                 Kozorožec

                                                                                                  22.12 - 20.1

Zatiaľ čo iné znamenia sa oddávajú snívaniu s otvorenými očami a fantazírovaniu, Kozorožci stoja vždy pevnými nohami na zemi. Kozorožec je jedným z najstabilnejších znamení zverokruhu a keď treba, dokáže byť neuveriteľne disciplinovaný. Ľudia narodení   v tomto znamení sú okrem toho aj skvelí poslucháči, ktorí vďaka svojej mimoriadnej trpezlivosti dokážu stráviť celé hodiny počúvaním príbehov zo života iných. Táto výnimočná črta im umožňuje porozumieť životu, tradíciám a osobným príbehom druhých ľudí.

Vodnár

21.1 - 19.2

Jedinci narodení pod znamením Vodnára sú často nepredvídateľní a nekonvenční. Niekedy je ich excentrickosť zjavná – môžu mať neobvyklý zmysel pre humor alebo úplne iné záujmy než ostatní. Inokedy sa ich drobné a niekedy zábavné prejavy excentrickosti prejavia, až keď ich spoznáte bližšie. Vodnár je veľmi slobodomyseľné a nepredvídateľné znamenie a jeho nositelia sa veľakrát musia vyrovnať s rozsiahlou paletou emócií a s nerozhodnosťou. Vodnári často menia názor na jednu vec podľa toho, ako im to práve vyhovuje.

                                                                                                               Ryby

                                                                                                                20.2 - 20.3

Mnohé iné znamenia bývajú kreatívne v rôznych oblastiach, ale Ryby sú nepochybne najtvorivejším znamením zo všetkých. Jedinci narodení v znamení Rýb bývajú bohato obdarení talentom v jednom či vo viacerých tvorivých smeroch. V tomto podmanivom znamení sa narodilo veľa spisovateľov, maliarov, muzikantov, hercov a filmárov. Kreativita Rýb pramení z toho, že sú to hlboko citliví a emocionálne založení ľudia. Sú mimoriadne štedrí a šľachetní, vždy sú ochotní pomôcť priateľovi alebo milovanej osobe. Sú vynikajúci poslucháči a dávajú dobré rady.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                                                                                          

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Život je pieseň – spievaj ju.

Život je hra – hraj ju.

Život je boj – prijmi ho.

Život je sen – uskutočni ho.

Život je obeť – ponúkni ju.

Život je láska – užívaj si ju.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                  

 

 

 

 

Pharrell Williams - Happy